Apoštolské podanie (Apoštolská tradícia)

Tento spis bol napísaný v roku 215. Často sa neuvádza pod Hypolitovým menom, ale v rámci ostatných štatútov prvokresťanských cirkví (Didaché, Didascalia apostolorum). Vo svojom pôvodnom obsahu sa stratilo a iba v 19. storočí sa predstavilo v novoobjavených koptských, arabských, etiópskych a latinských kópiách. Preto aj nie je Hypolitovo autorstvo dodnes jedoznačne potvrdené. Začína usporiadaním obce: obradom biskupskej, presbyterskej a diakonskej voľby a vysviacky, obetovaním jedla a svätou omšou, ako aj pojednaním o jednotlivých iných úradoch a službách v cirkevnej obci. Je jasne vidieť, že oficiálne cirkvou uzákonené stavy a služby boli vtedy oveľa hojnejšie, ako je tomu dnes. Nasleduje uvedenie do cirkevnej obce: vyvolenie, katechumenát, obrad krstu, birmovanie a Eucharistia. Napokon v závere sa usporadúva ostatná liturgia: agapé, pôsty, pohreby, čas dennej modlitby, katechéza a vykonávanie znaku kríža.


1.Prológ
Ohľadom duchovných darov (chariziem) sme primeraným spôsobom vysvetlili, ako ich od počiatku Boh podľa svojho rozhodnutia udelil ľuďom a tak k sebe prinavrátil tú podobu, ktorá bola porušená (porov. Gn 1,26n).Teraz teda, vedení jeho láskou voči svätým, sme sa dostali na vrchol tradície uchovávanej v cirkvách, aby nám správne zmýšľajúci (muži) poučeniami zachránili to, čo sa k nám až doteraz v tradícii dostalo, lebo nedávno sa objavilo pochybenie, či omyl. Nech sa takto teda udržia posilnení znalosťami aj tí, čo nemajú veľké vedomosti. Duch Svätý totiž zaisťuje dokonalú milosť tým, ktorí správne veria, aby spoznali, ako musia predstavení Cirkvi všetko udržiavať a chrániť.

2.Biskupi
Za biskupa má byť ustanovený1 (muž), vyvolený celým ľudom a bezúhonný (porov. 1Tim 3,2). Keď bol teda navrhnutý a všetci s tým súhlasili, nech sa v nedeľu zhromaždí ľud a presbyteri a tí biskupi, ktorí prídu.Keď všetci súhlasia, nech títo2 vložia na kandidáta ruky (porov. Nm 27,18.23) a presbyteri pri tom mlčky stoja. A všetci nech mlčia a nech sa modlia vo svojich srdciach o zoslanie Ducha Svätého. Nech jeden z prítomných biskupov, vyzvaný všetkými, vloží ruku na kandidáta biskupského stavu a nech sa takto modlí:

3. Modlitba pri ordinácií biskupaBože, Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy,3 ktorý tróniš na výsostiach a predsa dbáš o všetko nepatrné,4 ktorý vieš všetko skôr, ako sa to stane.5 Ty si určil hranice svojej Cirkvi slovom svojej milosti6 a od počiatku si predurčil pokolenie spravodlivých (pochádzajúce) z Abraháma. Ty si ustanovil vládcov a kňazov a nenechal si svoj svätý podiel bez liturgickej služby: od počiatku vekov sa ti páčila úcta tých, ktorých si si vyvolil.7 Aj teraz vyšli zo seba silu vedúceho ducha,8 ktorého si dal svojmu milovanému Synovi Ježišovi Kristovi.9 On ho daroval svätým apoštolom, ktorí pozakladali Cirkev na jednotlivých miestach tvojho posvätenia, na slávu a nehynúcu chválu tvojho mena.
Otče, ty poznáš srdcia:10 daj, aby tvoj služobník,11 ktorého si si vyvolil za biskupa, pásol tvoje sväté stádo12 a vykonával ti bezúhonne veľkňazskú službu vo dne i v noci.13 Nech sa nad ním neustále milostivo skláňa tvoj pohľad a nech prednáša dary tvojej svätej Cirkvi.
Nech má vo veľkňazskom duchu moc odpúšťať hriechy14 podľa tvojho ustanovenia, moc udeľovať posvätné stavy15 podľa tvojho nariadenia, moc rozlámať každé puto,16 ktorú si odovzdal apoštolom.17 Nech sa ti zapáči prívetivosťou18 a čistým srdcom,19 nech sa k tebe vznáša ako príjemná vôňa20 skrze tvojho služobníka Ježiša Krista, skrze ktorého nech sa vzdáva chvála, moc a česť: Otcovi i Synovi so Svätým Duchom, teraz i po všetky veky vekov. Amen.
"

4. Prinášanie obety

Keď sa potom niekto stane biskupom, majú mu veštci dať bozk pokoja a pozdraviť ho, pretože si zasluhuje úctu. Diakoni mu majú podávať obetné dary. On rozopne nad nimi ruky a so všetkými presbytermi nech prednáša vzdávanie vďaky: Pán s vami.
Všetci nech odpovedajú: I s duchom tvojím. Hore srdcia. Máme ich u Pána. Vzdávajme vďaky Pánovi. Je to dôstojné a správne. A nech sa modlí ďalej takto a povie nasledujúce slová podľa poriadku svätej obety: „Vzdávame ti vďaky, Bože, skrze tvojho milovaného služobníka Ježiša Krista, ktorého si nám v posledných časoch poslal ako Spasiteľa, Vykupiteľa a Oznamovateľa tvojej vôle.21 On je tvoje neoddeliteľné Slovo, skrze ktoré si všetko stvoril a našiel si v tom zaľúbenie. Jeho si poslal z nebies do lona panny; prebývajúci v (jej) lone sa stal človekom a zjavil sa ako tvoj Syn, zrodený z Ducha Svätého a z panny. Aby splnil tvoju vôľu a získal ti ľud svätý, pri svojom umučení rozpäl ruky, aby oslobodil od utrpenia tých, ktorí uverili v teba. On sa dobrovoľne vydal utrpeniu, aby zničil smrť a rozlámal putá diabla, aby pošliapal podsvetie a osvietil spravodlivých, aby prerazil múr rozdelenia a zjavil vzkriesenie. Vzal chlieb vzdával ti vďaky a povedal: »Vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktoré sa rozláme pre vás.«22 Podobne aj pri kalichu povedal: »Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás. Keď toto robíte, konáte moju pamiatku.«23 Pri spomienke na jeho smrť a zmŕtvychvstanie ti obetujeme tento chlieb a kalich. Vzdávame ti vďaky za to, že si nás uznal za hodných stáť pred tebou a vykonávať ti kňazskú službu. Prosíme ťa, zošli svojho Ducha Svätého na obeť svätej Cirkvi. Keďže zhromažďuješ dovedna, daj všetkým svätým, ktorí ich (obetné dary) príjmu, plnosť Ducha Svätého pre posilnenie viery v pravde, žeby sme ťa mohli chváliť a oslavovať skrze tvojho služobníka Ježiša Krista, skrze ktorého nech sa ti vzdáva sláva a česť Otcovi i Synovi so Svätým Duchom v tvojej svätej Cirkvi teraz i na veky vekov. Amen.

5. (Obetovanie oleja)

Keď niekto obetuje olej, nech (iste biskup) vzdáva vďaky podobne ako pri obetovaní chleba a vína. Ak nepoužíva tie isté slová, nech podľa svojho vlastného úsudku prednesie vzdávanie vďaky a nech hovorí: „Bože, posväť tento olej a udeľ svätosť24 tým, ktorí sú ním pomazávaní a prijímajú ho. Ako si ním pomazal kráľov, kňazov a prorokov, tak daruj posilu všetkým, ktorý ho zakusujú a zdravie tým, ktorí ho užívajú.

6. (Obetovanie syra a olív)

Podobne aj ten, kto obetuje syr a olivy, má hovoriť: „Požehnaj toto mlieko, ktoré sa stalo pevným a aj nás upevni vo svojej láske. Dožič, aby nikdy nestratil tvoju sladkosť ani tento plod olivy, ktorý je obrazom tvojej bohatosti, ktorú si nechal vytrysknúť zo stromu, aby mali život tí, ktorí dúfajú v teba“ (porov. Prís 3,18). A pri každom požehnaní nech naisto povie:
Sláva tebe: Otec i Syn, so Svätým Duchom vo svätej Cirkvi teraz i po všetky veky vekov. Amen.

7. Kňazi

Keď je svätený kňaz, nech mu biskup položí ruku na hlavu, zatiaľ, čo presbyteri sa ho dotýkajú a nech hovorí tak, ako to uvádzame, ako sme to už spomenuli pri biskupovi. Nech sa teda modlí sa hovorí: „Bože a Otec nášho Pána Ježiša Krista, zhliadni na tohto tvojho služobníka a udeľ mu Ducha milosti a rady presbyterátu,25 aby stál pri tvojom ľude a spravoval ho s čistým srdcom, ako si zhliadol aj na svoj vyvolený ľud a prikázal si Mojžišovi, aby vybral starších26 a naplnil si ich svojim Duchom, ktorého si daroval svojmu služobníkovi.27Aj teraz dožič, Pane, aby sa v nás neustále udržiaval Duch tvojej milosti a uschopni nás, aby sme ti verne slúžili v jednoduchosti srdca a chválili ťa skrze tvojho služobníka Ježiša Krista, skrze ktorého (nech sa vzdáva) sláva a moc tebe: Otec i Syn, so Svätým Duchom vo svätej Cirkvi, teraz i po všetky veky vekov. Amen.

8. Diakon

Keď je svätený diakon, vyvolí sa tak, ako sme to už spomínali. Podobne na neho vloží ruky iba biskup, ako sme ustanovili. Na sväteného diakona má vkladať ruky iba biskup, pretože nie je svätený pre kňazstvo, ale aby slúžil biskupovi, aby robil to, čo mu biskup prikáže.
Nepatrí totiž do rady kléru, ale stará sa o biednych a oznamuje biskupovi aké sú potreby (cirkvi). Neprijíma spoločného Ducha presbyterátu, na ktorom majú účasť presbyteri, ale toho, ktorý bol zverený pod autoritu biskupa. Preto má biskup sám svätiť diakona.
Naproti tomu, na kňazov nech vkladajú ruky aj ostatní kňazi kvôli spoločnému a rovnakému Duchu kléru. Kňaz totiž vlastní jedine schopnosť prijať Ducha, nie však schopnosť odovzdávať ho. Preto aj nesvätí klerikov, ale keď biskup svätí, predsa potvrdzuje (iste vkladaním rúk) svätenie. Nad diakonom má (biskup) hovoriť toto:
Bože, ty si všetko stvoril a všetko si usporiadal Slovom; ty si Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorého si poslal aby vyplnil tvoju vôľu28 a aby nám odhalil čo si ty žiadaš; daruj tomuto svojmu služobníkovi Svätého Ducha milosti, starostlivosti a horlivosti.
Vyvolil si ho, aby bol v tvojej Cirkvi diakonom,29 aby prinášal do tvojej svätyne to, čo prednáša muž, ustanovený za tvojho veľkňaza ako obetu na slávu tvojho mena a aby ti slúžil bezúhonne a v čistote mravov si získaval dôstojnejšie postavenie.30Nech ťa chváli a oslavuje skrze Ježiša Krista tvojho Syna, nášho Pána, skrze ktorého ti (patrí) sláva, moc a chvála, so Svätým Duchom teraz i na veky vekov. Amen.

9. Vyznavači

Na vyznavača, ktorý bol zatknutý pre Pánovo meno, nech sa už nevkladá ruka ani na diakonát, ani na presbyterát. Veď on už má hodnosť presbytera skrze svoje vyznávanie. Keď však má byť ustanovený za biskupa, treba naňho vkladať ruku.
Keď je vyznavačom človek, ktorý nebol predvedený pred vládnu moc, ani nebol potrestaný reťazami, ani nebol uvrhnutý do väzenia a nebol ani odsúdený k inému trestu, ale bol iba príležitostne znevážený pre meno nášho Pána a potrestaný domácim trestom, čím vyznal svoju vieru, nech sa na neho vkladá ruka pre každý úrad, na ktorý je súci.
Biskup nech vzdáva vďaky tak, ako sme už uviedli. V žiadnom prípade nie je potrebné, aby použil tie isté slová, ktoré sme tam uviedli, ako keby sa spamäti učil vzdávať vďaky Bohu. Každý nech sa modlí podľa svojich schopností. Veď ak má niekto schopnosť modliť sa, ktorá dostačuje aj pre slávnostnú modlitbu, je to dobré. Ak teda niekto prednáša v čase, keď sa modlí, primeranú modlitbu, nezakazujte mu to. Len nech sa modlí tak, aby to zodpovedalo pravej viere.

10.  Vdovy

Keď sa nejaká žena ustanovuje za vdovu, nesvätí sa, ale je menovite vyvolená. Ak je jej muž už dlhší čas mŕtvy, táto nech je ustanovená. Ale ak jej muž nie je dlho mŕtvy, nemožno sa na ňu ešte spoľahnúť. Ak je už v pokročilom veku, nech je nejaký čas skúšaná. Často sa totiž náruživosti strácajú vďaka tomu, kto im u seba poskytol miesto. Vdova má byť ustanovená iba slovne a má sa pripojiť k ostatným vdovám. Na ňu sa nemá vkladať ruka, pretože neprináša dary a nevykonáva žiadnu liturgickú službu. Ordinácia sa má konať pri klére a to kvôli liturgickej službe. Vdova sa však ustanovuje pre modlitbu a tá je záležitosťou všetkých.

11. Lektor

Lektor sa ustanovuje tak, že mu biskup podá knihu, ale nevkladá na neho ruku.

12. Panna

Na pannu nech sa nevkladá ruka, už samotné jej predsavzatie ju robí pannou.

13. Subdiakon

Na subdiakona sa nemá vkladať ruka, má byť však vymenovaný, aby sprevádzal diakona.

14. Dary uzdravovania

Ak niekto povie: „V zjavení som dostal dar uzdravovania,“ netreba na neho vkladať ruku. Skutok sám preukáže, či hovoril pravdu.

15. Noví veriaci

Tí, ktorých prvýkrát privádzajú, aby počúvali slovo, nech sú predtým ako vstúpi všetok ľud, najprv privedení pred učiteľov, aby sa ich spýtali na dôvod, vďaka ktorému prišli k viere. Tí, ktorí ich priviedli, nech o nich podajú svedectvo, či sú schopní počúvať slovo. Treba sa pýtať, aký je ich spôsob života: či má niekto ženu, alebo či je otrok. Ak je niekto otrokom nejakého veriaceho a jeho pán mu dovolil, nech počúva slovo. Ak však jeho pán nevydá o ňom dobré svedectvo, má byť odmietnutý. Ale ak je jeho pán pohan, pouč ho, že sa má snažiť zapáčiť sa svojmu pánovi, aby sa predišlo rúhaniu (porov. 1Pt 2,18-20; 1Tim 6,1). Keď je to ženatý muž, alebo vydatá žena, treba ich poučiť, že muž má pevne vytrvať pri svojej žene a žena pri svojom mužovi. Ak však niekto nežije so ženou, treba ho poučiť, aby nepáchal smilstvo, ale má si vziať ženu podľa zákona, alebo má ostať ako je. Ak má niekto démona, nemá nepočúvať slovo učenia, kým nebude čistý.

16. Povolania a činnosti

Ďalej nech sa skúmajú, povolania a práce, ktoré vykonávajú tí, ktorí sú privedení, aby boli zasvätení do učenia. Ak je niekto vlastníkom nevestinca, alebo živí neviestky, má sa vzdať tejto činnosti, inak nech je odmietnutý. Ak je niekto rezbár, alebo maliar, treba ho poučiť, aby nevyrábal modly. Majú sa toho vzdať, inak nech sú odmietnutí. Ak je niekto herec, alebo hrá v divadelných predstaveniach, má sa toho vzdať, inak má byť odmietnutý. Kto vyučuje chlapcov, urobí dobre keď od toho upustí; ak nemá žiadne iné povolanie, treba mu to povoliť. Takisto jazdec na voze,31 ten, kto sa zúčastňuje zápasov alebo sa usiluje o smrť, nech sa vzdá svojho povolania, inak ho treba odmietnuť. Ak je niekto gladiátor, alebo vyučuje gladiátorov bojovať, ak je psovodom, ktorý sa zúčastňuje na poľovačkách, ak je štátnym zriadencom pri gladiátorských hrách, nech sa týchto vecí vzdá, inak ho treba odmietnuť. Kňaz modiel, alebo strážca modiel nech od toho upustí, inak ho treba odmietnuť. Vojak, ktorý je podriadený, nech neusmrcuje žiadneho človeka. Keď k tomu dostane rozkaz, nemá ho vykonať a nemá ani skladať prísahu. Ak na to nechce pristúpiť, treba ho odmietnuť. Kto nesie moc meča, alebo je v predstavenstve mesta, ten kto si oblieka purpur, má sa toho vzdať, inak ho treba odmietnuť. Katechumena, či veriaceho, ktorý sa chce stať vojakom, treba odmietnuť, pretože opovrhol Bohom. Prostitútka, homosexuál, ten kto sa zmrzačí a každý, kto vykoná nejakú vec, o akej je nevhodné aj hovoriť, majú byť odmietnutí; sú totiž nečistí. Mága tiež netreba ani predvádzať na posúdenie (učiteľov). Čarodejník, vykladač hviezd, alebo veštec, či vykladač snov, človek, ktorý ľudí ťahá za nos a ten, kto odstrihuje okraj mincí ako aj výrobca amuletov, sa majú vzdať svojej činnosti, inak ich treba odmietnuť. Konkubína nejakého muža, ak je jeho otrokyňou, vychováva svoje deti a je verná iba jemu, smie počúvať slovo. Inak ju treba odmietnuť. Muž, ktorý má konkubínu, má s tým prestať a vziať si ženu podľa zákona; ak na to nechce pristúpiť, treba ho odmietnuť.
Keď sme nejakú inú vec nespomenuli, naučia vás to samé zamestnania. Veď všetci máme Božieho Ducha.

17. Trvanie poučovania po zistení povolania a činností

Katechumeni nech počas troch rokov počúvajú slovo. Ak je však niekto zvlášť horlivý a už zotrváva v dobrom, nebude mu predpísaná nejaká doba, ale sám jeho spôsob života sa stane predpisom.

18. Modlitba katechumenov

Keď učiteľ ukončil odovzdávanie náuky, majú sa katechumeni modliť osve, oddelení od veriacich. Aj ženy nech počas modlitby stoja oddelene na nejakom mieste v zhromaždení (lat. in ecclesia), ako pokrstené tak i katechumenky. Keď už (katechumeni) skončili svoju modlitbu, nedajú si bozk pokoja, pretože ich bozk ešte nie je svätý (porov. Rim 16,16; 1Kor 16,20; 2Kor 13,12; 1Sol 5,26). Veriaci nech sa ale navzájom pozdravia, muži s mužmi, ženy so ženami, muži však nemajú (takto) pozdravovať ženy. Všetky ženy majú mať hlavy zahalené palliom (porov. 1Kor 11,5); nie však (palliom) podľa druhu plátna,32 lebo také (pallium) nie je závoj.

19. Vkladanie rúk na katechumenov

Keď vloží učiteľ po modlitbe na katechumenov ruku, nech sa modlí a potom nech ich prepustí. Nech tak urobí, či už je vyučujúcim klerik, alebo laik. Ak je katechumen zatknutý pre Pánovo meno, nech pre svoje svedectvo nemá dvojtvárne srdce. Keď je totiž na ňom spáchané násilie a zomrie, bude ospravodlivený, i keď mu ešte neboli odpustené hriechy. On totiž obdržal krst vo svojej krvi.

20. Tí, ktorí prijímajú krst

Pri výbere tých, ktorí majú prijať krst, treba preskúmať ich život: či žili počas katechumenátu čestne, či mali v úcte vdovy, či navštevovali chorých a či konali každé dobro. Keď tí, ktorí ich doviedli o nich podajú svedectvo: „Tento človek tak robil,“ potom smú počúvať evanjelium. Od okamihu ich vyčlenenia, nech sa na nich každý deň vkladá ruka pretože prijímajú exorcizmus. Keď sa priblíži deň krstu, nech sám biskup vykoná exorcizmus každému z nich, aby zistil, či je čistý. Keď niekto nie je dobrý, alebo nie je čistý, treba ho odlúčiť,33 pretože nevypočul slovo s vierou a je nemožné, aby sa nepriateľ34 stále schovával. Tí, ktorí majú prijať krst, nech sú obmytí a nech sa v piaty deň týždňa35 okúpu. Keď má žena menštruáciu, treba ju oddeliť a krst nech prijme v iný deň. Tí, ktorí majú byť pokrstení, nech sa v prípravný deň pred sobotou postia. V sobotu nech sa podľa rozhodnutia biskupa zhromaždia na určitom mieste. Treba im všetkým prikázať, aby sa modlili a pokľakli. Vkladaním rúk biskup zaprisahá všetkých nepriateľských duchov, aby ich opustili a už sa do nich nevracali. Po ukončení exorcizmu nech im dýchne na tvár a po označení (znakom kríža) na čele, na ušiach a na nose ich nechá vstať. Celú noc strávia v bdení, treba im čítať a poučovať ich. Tí, ktorí majú prijať krst, nech si na toto miesto neberú nič, iba to, čo každý z nich prináša pre Eucharistiu. Veď sa patrí, aby ten, kto získal takú dôstojnosť,36 aj prinášal v tom istom čase obetný dar .

21. Udelenie svätého krstu

V čase, keď spieva kohút, sa treba modliť najskôr nad vodou. Má to byť voda tečúca z prameňa, alebo pritekajúca z hôr. Treba to dodržať takto, pokiaľ sa nevyskytne nejaké naliehavá potreba (krstiť). Pri nejakej vytrvalej a neodkladnej potrebe (krstu) použi vodu, akú práve nájdeš. Odložia si odev a najprv pokrstite deti. Všetci, ktorí môžu hovoriť sami za seba, nech tak urobia. Za tých, ktorí nemôžu hovoriť sami za seba, nech hovoria rodičia, alebo niektorý ich príbuzný. Potom pokrstite mužov, až po nich ženy, ktoré si predtým rozpustili vlasy a odložili zlaté a strieborné šperky, ktoré nosia na sebe. A nik nech si sebou do vody neberie cudzí predmet. V stanovenom čase krstu nech biskup vzdáva vďaky nad olejom a vleje ho do nádoby. Tento olej sa nazýva olejom vďakyvzdania (gr. eucharistia). Nech vezme aj iný olej a vysloví nad ním exorcizmus a tento sa zasa volá olej exorcizmu. Diakon nesie olej exorcizmu a postaví sa po ľavici presbytera, a iný diakon vezme olej vďakyvzdania a postaví sa po pravici presbytera.
Keď už presbyter prijal jednotlivo každého, kto prijíma krst, má ho takto vyzvať, aby sa zriekol:
Zriekam sa ťa, Satan, aj všetkých tvojich služieb a všetkých tvojich skutkov.
Keď sa už každý z nich zriekol, nech ho kňaz pomaže olejom exorcizmu a nech mu pritom hovorí: Nech od teba odstúpi každý (zlý) duch. Potom ho nahého odovzdá biskupovi, alebo kňazovi, ktorý stojí pri krstnej vode. Diakon nech s ním potom zostupuje takto: keď už zostúpi do vody krstenec, má na neho ten, čo krstí, vložiť ruku a spýtať sa: „Veríš v Boha, Otca všemohúceho?“ Krstenec má odpovedať: „Verím.
A hneď ho má, s rukou položenou na jeho hlave, raz ponoriť.37 Potom sa ho treba spýtať: „Veríš v Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorého z Ducha Svätého porodila Panna Mária, ktorý bol ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, zomrel, na tretí deň vstal živý spomedzi mŕtvych?“ Keď povie: „verím“, znova ho treba ponoriť. A nech sa zasa spýta: „Veríš v Ducha Svätého, v svätú Cirkev a vo vzkriesenie tela?“ Krstenec má odpovedať: „Verím.
A má byť ponorený tretíkrát. Potom, keď vystúpi, má ho presbyter pomazať tým olejom, ktorý bol posvätený s nasledovnými slovami: „Mažem ťa svätým olejom v mene Ježiša Krista.
Až potom nech sa každý jednotlivo osuší a oblečie a keď tak urobí nech vstúpi do kostola.
Biskup nech na nich vloží ruku a zvolá: „Pane, Bože, ty si ich urobil hodnými, aby si kúpeľom znovuzrodenia  Ducha Svätého získali odpustenie hriechov. Zošli na nich svoju milosť, aby ti slúžili podľa tvojej vôle. Lebo tebe patrí sláva: Otcovi i Synovi so Svätým Duchom vo svätej Cirkvi, teraz i na veky vekov. Amen.38 Potom si vyleje olej vďakyvzdania na ruku, vloží ju krstencovi na hlavu a hovorí: „Mažem ťa svätým olejom v Bohu, všemohúcom Otcovi, v Ježišovi Kristovi a v Duchu Svätom.“ Označí krstencov na čele (krížom), dá im bozk so slovami: „Pán (nech je) s tebou.“ A označený má odpovedať: „I s duchom tvojim.“ Tak to treba urobiť s každým. Potom nech sa už modlia spolu s celým ľudom. Veď s veriacimi sa nesmeli modliť skôr, ako toto všetko obdržali. Keď sa už pomodlili, nech odovzdávajú ústami pokoj (bozk pokoja). Vtedy už diakoni prinášajú biskupovi obetné dary. On nech vzdáva vďaky: nad chlebom; lebo je obrazom odrážajúcim, grécky sa to povie antitupoV, Kristovo telo; nad kalichom s miešaným vínom ako obrazom odrážajúcim krv, ktorá bola vyliata za všetkých, ktorí v neho uverili; nad mliekom zmiešaným s medom, ako nad vyplnením prisľúbenia daného otcom, ktoré hovorí o krajine, pretekajúcej mliekom a medom. Toto je Kristovo telo, ktoré on sám vydal. Ním sa sýtia veriaci ako malé deti a on spôsobuje, že lahodnosťou slova zosladne aj horkosť srdca. Nech vzdáva vďaky nad vodou, ktorá sa prináša ako znak kúpeľa (krstu), aby aj vnútorný človek, ktorý je živočíšny, získal to isté, čo (získalo) telo. Poučenie o tomto všetkom nech biskup udelí tým, ktorí z nich prijímajú. Pri lámaní chleba a pri podávaní jednotlivých úlomkov má povedať: „Nebeský chlieb v Kristovi Ježišovi.39 Prijímajúci má odpovedať: „Amen.“ Keby kňazi nestačili (rozdávať), nech držia kalichy aj diakoni. Nech sa toho zúčastnia dôstojne a s miernosťou: najskôr ten, čo nesie vodu, druhý ten s mliekom a tretí s vínom. Tí, čo prijímajú, nech ochutnajú postupne z každého kalicha a ten, čo podáva kalich nech trikrát vraví: „V Bohu, Otcovi všemohúcom.
Prijímajúci nech odpovie: „Amen.“ (Potom pri ďalšom kalichu:) „A v Pánovi Ježišovi Kristovi.
(A on nech opäť odpovie: „Amen.“) (Nakoniec pri treťom kalichu:) „A v Duchu Svätom a svätej Cirkvi.“ Nech odpovie: „Amen.“ Nech sa to vykoná s každým. Keď sa toto všetko ukončilo, má sa každý z nich ponáhľať konať dobré skutky, páčiť sa Bohu, zmeniť sa k lepšiemu, urobiť si čas pre Cirkev, robiť to, čo sa naučil a napredovať v zbožnosti.
Toto sme vám v krátkosti odovzdali o svätom krste a svätej obete, pretože už ste poučení o vzkriesení tela a o všetkom ostatnom, čo bolo napísané. Ak však predsa treba niečo pripomenúť, nech to biskup spokojne povie tým, čo prijímali krst. Nie však tak, aby to spoznali neveriaci skôr, ako by prijali krst. Toto je totiž ten biely kamienok, o ktorom Ján povedal: „Na kamienku je napísané nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, kto ho dostane“ (Zjv 2,17).

22. (Prijímanie)

V sobotu a v prvý deň po sobote nech biskup, pokiaľ môže, vlastnoručne rozdáva sám prijímanie všetkému ľudu, zatiaľ čo diakoni lámu (chlieb). Aj kňazi nech lámu upečený chlieb. Keď diakon prináša kňazovi (Eucharistiu), nech roztvorí svoj odev, kňaz si sám vezme (Eucharistiu)40 aby ju rozdával vlastnou rukou ľudu. V ostatné dni je prípustné (rozdávať) podľa nariadenia biskupa.

23. Pôst

Vdovy a panny sa majú často postiť a modliť sa v cirkvi. Podobne aj presbyteri a laici nech sa postia kedy chcú. Biskup sa však nemôže postiť, iba v ten deň, keď sa postí všetok ľud. Stáva sa totiž, že niekto chce priniesť obetu pre cirkev; vtedy sa nesmie zdráhať. Keď totiž láme chlieb, zaiste chlieb aj okúsi.

24. Dary pre chudobných

Keď nie je prítomný kňaz, dáva v prípade potreby diakon starostlivo poznačenie chorým. Keď už udelil to, čo bolo nevyhnutné, tak ako prijal to, čo mu darovali, má za to vzdávať vďaky a skonzumovať to na tom istom mieste. Tí, čo prijímajú (liturgickú službu), nech slúžia s horlivosťou. Keď niekto prijme (nejakú vec), aby ju zaniesol vdove, chorému alebo tomu, kto má nejakú úlohu v cirkvi, má to doniesť ešte v ten istý deň. Ak to nepriniesol, nech tak urobí v nasledujúci deň a nech ešte niečo pridá zo svojho k pôvodnému daru, pretože zostal u neho chlieb chudobných.

25. Prinášanie lampy ku spoločnej večeri

Ak je pri podávaní večere prítomný biskup, diakon prinesie lampu. Postaví sa doprostred všetkých veriacich a (iste biskup) nech vzdáva vďaky. Najprv nech pozdraví: „Pán s vami.“Ľu d má odpovedať: „I s duchom tvojím.“ (Biskup): „Vzdávajme vďaky Pánovi.
A oni nech povedia: „Je to dôstojné a správne. Jemu prináleží veľkosť a vznešenosť i sláva.
Ale „Hore srdcia“ nech nehovorí, pretože to sa hovorí pri obetovaní; nech sa modlí takto:
Vzdávame Ti vďaky, Pane, skrze tvojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista. Prostredníctvom neho si nás osvietil a zjavil si nám nepominuteľné svetlo. Dokončili sme teda beh dňa a dospeli sme na začiatok noci. Dosýta sme si užili svetlo dňa, ktoré si stvoril na naše nasýtenie a pretože nám teraz iba vďaka tvojej dobrote nechýba ani večerné svetlo, chválime a velebíme ťa skrze tvojho syna Ježiša Krista, nášho Pána, skrze ktorého ti patrí sláva, moc a česť so Svätým Duchom, teraz i vždy a na veky vekov. Amen.
A všetci nech povedia: „Amen.“ A po večeri nech sa postavia a modlia sa. Mladíci nech recitujú žalmy,41 takisto aj panny. Potom, keď diakon vezme obetný kalich s miešaným nápojom, nech recituje jeden z tých žalmov, v ktorých sa nachádza „aleluja.“ Ak to presbyter nariadi, majú nasledovať i ďalšie z týchto žalmov. Keď už biskup obetoval kalich, tí, čo sa tam zišli, majú recitovať žalm ku kalichu, každý taký, čo obsahuje „aleluja,“ pokiaľ ich nezarecitujú všetky. Počas recitovania žalmov, nech všetci hovoria „Aleluja.“ To znamená: „Chválime toho, ktorý je Bohom. Sláva a chvála tomu, ktorý stvoril celý svet iba slovom (porov. Dan 3; Ž 33,6; 92,1; Ex 3,4). Keď sa žalm dokončí, nech požehná kalich a rozdá úlomok (chleba) každému veriacemu.

26. (Spoločná večera)

Pri večeri majú všetci veriaci prijať kúsok chleba z ruky biskupa skôr, ako budú lámať vlastný chlieb, pretože toto už je vzdávanie vďaky (eulogia) a nie Eucharistia – Telo Pána.
Skôr ako všetci pijú, nech vezmú jeden kalich a vzdávajú nad ním vďaky. Potom nech jedia a pijú v čistote. Katechumenom nech sa podá chlieb exorcizmu a každému treba podať aj kalich.

27. Katechumeni nesmú jesť s veriacimi

Katechumen sa nezúčastňuje na Pánovej večeri. Pri každom obetovaní si má ten, kto ju obetuje, spomenúť na toho, kto ho pozval.42 Veď práve preto ho poprosil, aby vstúpil pod jeho strechu (porov. Mt 8,8).

28. Pri jedení má byť zachovaný poriadok a miera

Keď jete a pijete, robte to so slušnosťou a nie až do opilosti, aby sa z vás niekto nevysmieval, alebo aby ste nezarmucovali vášho hostiteľa svojou rozpustilosťou, ale aby on prosil, žeby ho svätí pokladali za hodného a prichádzali k nemu. Veď (Pán) povedal: „Vy ste soľ zeme“ (Mt 5,13). Ak by vám bolo niečo prinesené spoločne ako dar, obetovaný skutočne všetkými, čo sa po grécky nazýva apoforeton (apoforhton), prijmite ho od neho. Jedzte ale mierne, tak, aby aj zvyšovalo, nech sa všetci môžu dostatočne najesť, a aby váš hostiteľ poslal každému, komu sa poslať rozhodol, akoby „zostatky“ svätých a tak sa potešil z vašej dôvery. Počas večere nech pozvaní mlčky jedia. Nech sa neoddávajú slovným súbojom, ale pokiaľ by ich biskup povzbudil, alebo by sa na niečo pýtal, nech mu odpovedia. Keď sa biskup ujme slova, nech každý zmĺkne a chváli ho svojou umiernenosťou, pokiaľ sa znova na niečo nespýta. Keď nie je prítomný biskup a veriaci večerajú v prítomnosti kňaza, alebo diakona, nech jedia s takou istou slušnosťou. Každý nech sa usiluje prijať vďakyvzdanie (eulogia – požehnaný chlieb) z ruky kňaza alebo diakona. Takisto má aj katechumen dostať exorcizmus (exorkismoV – chlieb exorcizmu). Ak sa zhromaždia iba laici, majú to tiež prebehnúť s miernosťou. Laik však nemôže vysloviť vďakyvzdanie (eulogia).

29. Treba jesť so vzdávaním vďaky

Každý nech je v mene Pána. Lebo Bohu sa páči, že predstihujeme pohanov, že sme všetci svorní a striedmi.

30. Večera vdov

Ak niekto pozve na večeru vdovy, nech ich prepustí pred večerom i keď už majú vysoký vek. Ak ich nemôže prijať, lebo patrí ku kléru,43 nech ich prepustí s tým, že im dá jedlo a víno. Nech z toho jedia vo vlastnom dome, kedykoľvek sa im zachce.

31. Plody ktoré majú priniesť biskupovi

Prvotiny plodov sa má každý poponáhľať priniesť biskupovi. On ich má obetovať, požehnať s vyslovením mena darcu má hovoriť: „Vzdávame ti vďaky, Bože, a prinášame ti prvotiny plodov, ktoré si nám daroval, aby sme ich požívali. Oni dozreli na tvoje slovo, ktoré prikázalo zemi vydať ovocie všetkých druhov (porov. Gn 1, 11n) pre potešenie a ako pokrm pre ľudí a pre všetky zvieratá (porov. Gn 1,29). Za všetky tieto plody ťa chválime, Bože, ako i za všetko, čo si nám udelil a za to, že si celé stvorenie ozdobil mnohorakými plodmi skrze tvojho služobníka Ježiša Krista, nášho Pána, skrze ktorého ti patrí sláva na veky vekov. Amen.

32.Požehnanie ovocia

Treba požehnávať aj ovocie: hrozno, figy, granátové jablká, olivy, hrušky, jablká, moruše, broskyne, čerešne, mandle, slivky. Nepožehnávajú sa: medový melón, tekvica, uhorka, cibuľa, cesnak ani iná zelenina. Niekedy sa prinášajú aj kvety. Treba teda prinášať ruže a ľalie, ale žiadne iné kvety. Pri všetkom, čo sa prijíma, treba vzdávať vďaky Bohu, Duchu Svätému a treba to prijímať na jeho oslavu.

33. Na veľkú noc sa nesmie pred stanovenou hodinou nič požívať

V deň paschy nech nikto nič nepožíva skôr, ako bude obetovanie. Tomu, kto to urobí sa totiž nemôže započítať pôst. Ak je nejaká žena tehotná, alebo ak je niekto chorý a nemôže sa postiť dva dni, nech sa z dôvodu týchto daností postí iba v sobotu a nech mu na to slúži chlieb a voda. Ak je niekto na námornej ceste, alebo z inej nevyhnutnej príčiny opomenul deň Paschy a keď sa to už dozvedel, nech sa postí hneď po päťdesiatnici.44 Veď potom už nie je Pascha, ktorú zachovávame, jej povaha (tupoV) sa už pominula, pretože v druhom mesiaci sa už skončila. Preto keď sa už dotyčný dozvie pravdu, má sa v tomto čase začať postiť.

34. Diakoni nech sa pridŕžajú biskupa

Každý diakon, spolu so subdiakonmi, majú stále byť biskupovi poruke. On upovedomuje biskupa, keď je niekto chorý, aby biskup navštívil chorých, ak to uzná za vhodné. Lebo chorý sa veľmi poteší, keď veľkňaz naňho myslí.

35. Čas modlitby

Hneď ako sa veriaci zobudia a vstanú, majú sa modliť k Bohu ešte predtým, ako by sa dotkli práce a až potom nech sa náhlia do práce. Ale ak prebieha nejaká slovná katechéza, nech ju uprednostní a nech ide tam a počúva Božie slovo na posilnenie svojej duše. Treba sa ponáhľať aj do cirkvi, lebo tá je napĺňaná Duchom.

36. Nech sa nič nepožíva pred prijatím Eucharistie

Každý veriaci sa má snažiť prijať Eucharistiu ešte predtým, ako prijal niečo iné. Ak ju totiž prijme s vierou, potom mu neuškodí ani po nej podaný, smrtonosný jed.

37. Starostlivé uschovávanie Eucharistie

Každý sa má postarať, aby Eucharistiu nepožíval neveriaci, ani myš, alebo iné zviera, alebo aby z nej niečo nespadlo na zem, aby sa to neznehodnotilo. Veď je to Kristovo Telo, ktoré majú jesť veriaci a nie niečo, čo možno znevažovať.

38. Z kalicha nemá nič odkvapnúť

Kalich si prijal v mene Božom so vzdávaním vďaky, ako obraz (antitupoV) odrážajúci Kristovu Krv. Preto nič z neho nevylej, aby to cudzí duch, v túžbe zavrhnúť ťa, nezlízal. Potom budeš vinný krvou, ako niekto, kto znevážil cenu, ktorou bol vykúpený (porov. 1 Kor 11,27-29).

39. (Diakoni a kňazi)

Diakoni a kňazi sa každý deň majú zhromažďovať na mieste, ktoré im biskup určil. Diakoni nech nikdy neopomenú zhromaždiť sa všetci, iba ak by im v tom bránila choroba. Keď sa už všetci zišli, nech vyučujú tých, čo patri do cirkvi. A keď sa už takýmto spôsobom pomodlili, nech každý odíde za prácou, ktorá je v jeho kompetencii.

40. Pohrebiská

Človeka, ktorý chce nechať pochovať niekoho na cintorínoch (spoločenstva); nehodno veľmi (finančne) zaťažovať, lebo to sa stáva každému chudákovi. Ale robotníkovi, ktorý kopal treba vyplatiť odmenu ako i cenu za tehly. Tých, čo majú cintorín na starosti, nech však živí biskup, aby nezostali na príťaž tým, ktorí prichádzajú na tieto miesta.

41. Čas modlitby

Keď sa veriaci, tak muži ako i ženy, ráno prebudia zo spánku, skôr, ako by sa dotkli nejakej práce si majú umyť ruky a pomodliť sa k Bohu. Takto nech pristúpia ku svojej práci. Keď sa však katechizuje a keď sa prednáša Božie slovo, nech každý z nich uprednostní cestu na to miesto s vedomím, že v tom, kto učí, počúvajú samého Boha (porov. Lk 10,16; Jn 6,45). Totiž ten, kto sa modlieva v cirkvi, dokáže obchádzať zlobu dňa. Bohabojný človek nech pokladá za veľké zlo, ak nejde na miesto, kde prebieha katechéza, zvlášť ak dokáže čítať, alebo keď príde učiteľ. Nech nikto z vás nepríde neskoro do cirkvi, na miesto kde prebieha výuka. Vtedy a tam je dané tomu, čo hovorí, aby povedal to, čo každému osoží (porov. Mt 10,19). Budeš počuť to, o čom nepremýšľaš a budeš mať úžitok z toho, čo ti dá Duch Svätý cez človeka, ktorý katechizuje. Takto sa upevní tvoja viera v tom čo si vypočuješ (porov. Rim 10,17). Na tomto mieste sa tiež dozvieš, čo máš robiť doma. Preto nech sa každý usiluje ísť do kostola, na miesto napĺňané Duchom Svätým. Ak v niektorý deň nie je vyučovanie a každý zostane doma, nech vezme svätý spis a dostatočne z neho číta to, čo pokladá za užitočné.
Ak si doma, modli sa o tretej hodine a veleb Boha. Ak si ale v tomto čase na inom mieste, modli sa k Bohu vo svojom srdci. Lebo v túto hodinu bolo vidieť Krista ako visí pribitý na kríži (porov. Mk 15,25; Jn 19,37). Preto i v Starom zákone predpisoval zákon, aby sa stále obetovali predkladané chleby (porov. Ex 25,30; Hebr 9,2) ako predobraz Kristovho Tela a Krvi (porov. Lv 24,5-9; 1 Kor 5,7). Obetovanie nerozumného45 baránka je predobrazom baránka dokonalého. Lebo Kristus je pastier, ale on je aj „chlieb, ktorý zostúpil z neba“ (Jn 6,51). Podobne sa modli aj o šiestej hodine. Lebo keď bol Kristus pribitý na kríž, deň sa prerušil a rozprestrela sa veľká tma (porov. Mt 27,45; Mk 15,33; Lk 23,44). Preto v túto hodinu treba prosiť v mocnej modlitbe, napodobňujúc hlas toho, ktorý sa vtedy modlil (porov. Mk 15,34; Lk 23,46) a kvôli neveriacim židom zoslal tmu nad všetko tvorstvo. Nech sa i o deviatej hodine (porov. Mk 15,34) koná veľká modlitba a nech sa vzdáva veľká chvála, aby si spoznal spôsob, akým duše spravodlivých, velebia Boha, ktorý neklame, ktorý pamätá na svojich spravodlivých a ktorý poslal svoje slovo, na ich osvietenie. V túto hodinu cez ranu v boku Kristus vylial krv a vodu (porov. Jn 19,34) a osvetlil zvyšok a priviedol ho až k večeru. Keď potom usnul, začiatok nového dňa sa stal obrazom zmŕtvychvstania a všetko zavŕšil. Modli sa aj predtým, ako ukladáš svoje telo k odpočinku. Okolo polnoci však vstaň, umy si ruky a modli sa. Ak je tvoja žena pri tebe, modlite sa obaja spoločne. Ak ešte nie je veriaca, stiahni sa do inej izby, tam sa modli a potom sa vráť naspäť na svoje lôžko. Nech sa ti nelení modliť sa. Ten, kto má manželský záväzok, nie je nečistý. Lebo tí, čo boli obmytí (v krste), nepotrebujú sa znova umývať, lebo sú čistí (porov. Jn 13,10). V poznačení (sa krížom) vlhkým dychom a v objatí ducha pomocou ruky, je tvoje telo posvätené až po nohy. Lebo dar Ducha a vody obmytia, keď sú vynesené akoby z hĺbky veriaceho srdca, posväcujú toho, ktorý uveril. Treba sa teda modliť aj v túto hodinu. Veď starší, ktorí nám odovzdali tradíciu, nás učili tak, že v túto hodinu na okamih zamĺkne celé stvorenie (Múd 18,14n), aby chválilo Pána: hviezdy i stromy, aj vody sa zrazu zastavia a celý zbor anjelov mu slúži; spolu s dušami spravodlivých, chváli Boha. Preto musia aj veriaci v túto hodinu javiť záujem o modlitbu. Aj Pán o tom vydáva svedectvo, keď hovorí: „Hľa, o polnoci sa strhol krik: »Vstaňte, ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!«“ (Mt 25,6). A ďalej pripája: „Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny“ (Mt 25,13). Pri speve kohúta takisto vstaň a modli sa. Lebo v tú hodinu, keď spieval kohút, zapreli synovia Izraela Krista (porov. Sk 3,13n); ktorého sme my spoznali vierou a v nádeji na večné svetlo vzkriesenia mŕtvych takto očakávame deň. Preto všetci veriaci majú takto konať, a takto si tieto veci pripomínať, navzájom sa o nich poučovať a povzbudzovať katechumenov, lebo keď máte vždy na mysli Krista, potom sa nikto z vás nemôže ocitnúť v pokušení, ani pokušeniu podľahnúť.

42. Znak kríža

Ak si pokúšaný, pokorne si označ čelo (krížom). Tento znak utrpenia sa stavia proti diablovi, ak ho niekto robí s vierou a nie aby si sa páčil ľuďom. Ale v mysli ho maj pred sebou ako štít a odporcovi, keď uvidí silu, ktorá ti vychádza zo srdca na spôsob (krstného) kúpeľa, stane sa zjavným, že poškvrneniu sa s bázňou vyhýbaš, a tak ťa vlastne nezviedol, ale nadchol. To isté sa stalo, keď ako predobraz Mojžiš krvou obetovaného veľkonočného baránka pofŕkal horný prah dverí a natrel obe veraje dverí (porov. Ex 12,7). Tým naznačil to, čo je teraz v nás: vieru v dokonalého baránka (porov. 1Pt 1,19; Hebr 9,12-14). Tým, že si označíme čelo i oči rukou, odvraciame toho, ktorý sa nás pokúša zahubiť.46

43. Epilóg

Keď sa toto všetko prijme s vďačnosťou a pravou vierou, bude to na budovanie cirkvi a večného života veriacich (porov. Rim 6,22n). Všetkým rozumným radím, aby tieto veci zachovávali. Lebo ak budú všetci počúvať apoštolskú tradíciu...47

Preložil: © Libor Marek, KSCM, apríl 2000, z nemeckého kritického prekladu a neskôr bolo upravené podľa latinskej verzie.


1 Gr. cheirotonein (ceirotonein), teda ustanovený vkladaním rúk (pozn.prekl.).

2Pravdepodobne naposledy menovaní, teda biskupi,ktorí sa zúčastňujú (pozn. prekl.).

32Kor 1,3.

4Ž 113,5-6.

5Porov. Dan 13,42.

6Porov. Sk 20,32.

7Porov. Ef 1,4-6.

8Porov. Ž 50,14 LXX. Gr. hgemonikou pneumatoV. Hegemón bol veľmi vysoko postavenýštátny úradník v grécky hovoriacom prostredí (pozn. prekl.).

9Grécky text má: ...ktorého si skrze svojhomilovaného Syna, Ježiša Krista, daroval svojim svätým apoštolom...(pozn.prekl.)

10Porov. Sk 1,24.

11Porov. Iz 42,1.

12Porov. Ez 34,11-16; Sk 20,28; 1Pt 5,2n.

13Porov. 1Sol 2,9.

14Porov. Jn 20,23.

15Gr. klhrouV(pozn.prekl.)

16Porov. Iz 58,6.

17Porov. Mt 16,19; 18,18.

18Porov. 2Tim 2,25.

19Porov. 2Tim 1,3.

20Porov. Ef 5,2; Ex 29,18.

21Porov. Iz 9,5 LXX.

22Porov. Lk 22,19; 1Kor 11,24.

23Porov. Lk 22,20; 1Kor 11,25.

24Niektoré exempláre majú: udeľ zdravie:das sanitatem namiesto das sanctitatem- udeľ svätosť.

25V tých časoch bolo kolégium presbyterovporadným orgánom pri rozhodovaní biskupa, preto duch rady bol zvlášť vyhradenýpre presbyterát. (pozn. prekl.)

26Grécky: touVpresburerouV, teda presbyterov.

27Porov. Nm 11,16-25.

28Porov. Iz 9,5 LXX.

29Iný exemplár má: ...aby slúžil tvojej cirkvi...

30Porov. 1Tim 3,13.

31Asi sa jedná o jazdcov na bojových vozoch,ktoré boli vtedy rozšírené. Ich súboje sú známe napríklad z Cirkus maximus v Ríme (pozn. prekl.).

32Pallium bol plášť podobný kabátcu, ktorý sa dalnatiahnuť aj na hlavu. Teda mohla im byť vyhradená akási náhradná kratšia formatakéhoto plášťa z obyčajnej látky, nie z drahej prepychovej látky, z ktorej bolopallium obyčajne zhotovované ako vrchný odev. Na toto sa odvoláva aj nasledujúcapoznámka, že to má byť pallium čo do formy, nie čo sa týka materiálu.

33Rozumej: odlúčiť od tých, ktorí majú prijať krst, nie vylúčiť zo spoločenstva (pozn. prekl.).

34Pod týmto nepriateľom sa chápe démon v človeku, ktorý je podrobený exorcizmu.

35Týždeň začínal nedeľou, teda piaty deň ještvrtok (pozn. prekl.).

36Rozumej dôstojnosť priniesť tento obetný dar (pozn. prekl.)

37Grécke babtizw znamenánielen krstiť, ale v pôvodnom význame ponoriť. Teda krstiteľ, s rukou položenouna hlave krstenca, ho ponorí pod vodu.

38V inom exemplári sa nachádza takýto text zvolania biskupa: „Pane, Bože, ako si ich urobil hodnými prijať odpustenie hriechov v budúcom veku, tak isto ich urob hodnými, aby boli naplnení Duchom Svätým a zošli na nich svoju milosť, aby ti slúžili podľa tvojej vôle; lebo tebepatrí chvála: Otcovi, Synovi so Svätým Duchom vo svätej Cirkvi, teraz i na vekyvekov. Amen.“

39Iný text má: „Toto je nebeský chlieb – telo Ježiša Krista.“

40Diakon tvoril so svojím odevom akýsi druhpláteného vaku, v ktorom niesol misku s Eucharistiou.

41Psalmum dicere znamená ako recitovať, tak i spievať.(pozn. prekl.)

42Iný preklad uvádza túto vetu takto: „Ale ten, kto sa sýti, si má spomenúť na toho, kto ho pozval, a to zakaždým, keď sa u neho sýti.“

43Klerici mali zakázané, prijímať do svojichdomov vdovy.

44Päťdesiat dní po Pasche trvá totiž veľkonočnéobdobie, obdobie radosti, kedy nie je vhodné sa postiť. (pozn. prekl.)

45Ten, ktorý je v protiklade k rozumným tvorom,teda animálny, baránok ako zviera.(pozn. prekl.)

46Iný exemplár má tento text takto: „V pokušenísi však vždy s bázňou urob znak (kríža) na čele. Je to totiž znamenie, ktoré jepoznateľné a zjavné a ak ho urobíš s vierou, diabol sa stratí. Vtedy sa ukážeš nielen pred ľuďmi, ale aj vo svojej mysli, verným tomuto znameniu ako štítu. Pretože útočiaci diabol vidí iba silu srdca a keď uvidí vnútorného človeka,ktorý koná uvážene, a ktorá sa značí vovnútri i navonok znakom Božieho Slova, hneď ujde, aby nebol vyhodený Svätým Duchom, ktorý je v každom človeku, ktorý mudá v sebe miesto. Totiž to je to, čo prorok Mojžiš predtým učil pri pasche obaránkovi, ktorý bol obetovaný a prikázal, aby jej krv bola umiestnená na hornýprah a na veraje dverí. Toto označuje vieru, ktorá je teraz v nás, ktorú sme dostali prostredníctvom dokonalého baránka. Keď sa takto značíme rukou na čele, odvraciame toho, ktorý nás chce zahubiť.“

47Iný exemplár má takýto záver: „Ak tieto veciprijmete so vzdávaním vďaky a s pravou vierou, budú vás budovať a prinesú vámvečný život. Odporúčame zachovať tieto ustanovenia tým, ktorým patrí aj srdce. Lebo ak všetci sledujú podanie apoštolov, ktoré počúvali a zachovávajú ho, nikoho nebude môcť zviesť do omylu žiadenheretik ani žiaden iný človek. Lebo mnohé herézy vznikli tak, že sa predstavenínechceli nechať poučiť učením apoštolov, ale konali podľa vlastných žiadostí čo sa im páčilo a nie to, čo konať treba. Ak sme niečo zabudli, milovaní, tak to Boh zjaví tým, ktorí sú hodní, keďže on vedie cirkev, ktorá získala výsadu dospieť do prístavu pokoja.“ 

Originálny text: http://www.mojweb.sk/jozefsoska/traditioapost.htm